Vráťme remeslám hrdosť a vážnosť!

Je tu obdobie, keď si žiaci 9. ročníkov vyberajú svoje budúce povolanie. V záplave informácií je však stále ťažšie zorientovať sa. Klasické názvy odborov vymizli a občas to vyzerá ako súťaž o čo najatraktívnejšie pomenovanie. Názov však nie je dôležitý. Omnoho podstatnejší je obsah vzdelávania. Atraktívny názov totiž ešte neznamená kvalitnú prípravu študenta a jeho následnú uplatniteľnosť na trhu práce. Prieskumy hovoria jasnou rečou a každodenný život im dáva za pravdu. Skúste dnes zohnať kvalitného odborníka – nástrojára, brusiča, obrábača, inštalatéra, klampiara, tesára… Áno, máme akútny nedostatok remeselníkov!

Remeslo bolo totiž rokmi dehonestované. Ak žiak v minulosti dosahoval na základnej škole slabšie výsledky, ihneď si vypočul nelichotivú prognózu o tom, že skončí na učňovke. Z učilíšť sa robil strašiak, a tak sa postupne v celých generáciách zakorenila predstava, že remeslo je až posledná možnosť a že mať „len“ výučný list je takmer hanba, pretože z remesla sa nedá vyžiť. Tieto predsudky a stále nižšie počty detí spôsobili veľký nepomer medzi žiakmi, ktorí sú prijímaní do maturitného štúdia a tými, ktorí prichádzajú na stredné odborné školy do trojročných učebných odborov. Máme stále viac maturantov a vysokoškolákov, ale mnohí sú celé roky nezamestnaní.

Odrazu zisťujeme, že remeselníci v praxi majú vekový priemer 55 až 60 rokov a nemáme ich kým nahradiť. Odrazu zisťujeme, že nedostatok odborníkov dvíha ceny ich práce. Odrazu zisťujeme, že maturitné vysvedčenie nepostačuje na otvorenie živnosti, ale je potrebné mať ten zaznávaný výučný list! Prečo nám v tejto situácii stále chýba hrdosť na remeslá a tradície, ktorá je pre západný svet príznačná už dlhé roky? Veď ak má napr. v Nemecku starý otec autodielňu, autoopravárom sa stane aj syn a vnuk bez ohľadu na známky v škole. Ani jednotkár sa tam nehanbí za to, že sa od malička učí remeslu od svojich predkov, že si skúsenosti odovzdávajú z generácie na generáciu.

Na Slovensku, bohužiaľ, až v tejto alarmujúcej situácii začíname uvažovať nad tým, čo ďalej. Novinky z dielne ministerstva školstva stavajú na tom, čo tu fungovalo už v dávnej minulosti. Ťažko teda hovoriť o novinkách alebo systémových riešeniach. Veď na kvalitných stredných odborných školách (bývalých učilištiach) funguje už od 50-tych rokov minulého storočia systém, v ktorom si fabriky vychovávali vlastnú učňovskú základňu, budúcich zamestnancov s praxou získanou už počas štúdia. A rovnako je tomu aj dnes, keďže v 3-ročných učebných odboroch tvorí prax u konkrétnych zamestnávateľov 50% štúdia! Ale ak raz spoločnosť nevníma remeslo ako niečo, čo má hodnotu a zlaté dno, súčasný stav nezmenia honosné pomenovania ani „novinky“.

Toto bude beh  na dlhé trate, ktorý bude úspešný len vtedy, ak všetci zainteresovaní (žiaci, rodičia, základné školy, stredné školy, poradenské centrá atď.) odhodia predsudky, reálne prehodnotia možnosti a schopnosti, stanovia si priority. Začnime otvorene poukazovať na chyby, ktoré v profesijnej orientácii mládeže robíme, a pochopme konečne vážnosť situácie. Len vtedy sa celá naša spoločnosť dokáže posunúť vpred.

Vráťme spoločne remeslu hrdosť a vážnosť!